Cintorín tureckých vojakov, Vrakuňa

Na žiadosť Nemecka poslalo spojenecké Turecko počas 1. svetovej vojny na haličský front svoj armádny zbor, ktorý sa zúčastnil bojov od augusta 1916 do septembra nasledujúceho roka. Podľa odhadov v Haliči zahynulo až 15 tisíc tureckých vojakov.
Na Slovensku bolo pochovaných 52 tureckých vojakov, ktorí zahynuli väčšinou na následky zranení a chorôb vo vojenských lazaretoch v Nitre a Trenčíne. V Nitre bolo pochovaných 28 vojakov. Hroby 25 z nich na civilnom cintoríne postihol osud opustených hrobov a v 70-tych rokoch minulého storočia na ich mieste pochovali miestnych obyvateľov. Zachovali sa len tri hroby na vojenskom cintoríne v Nitre-Mlynárciach. Na vojenskom cintoríne v Trenčíne-Kubrej zostalo na žiadosť Turecka 16 zrenovovaných hrobov tureckých vojakov v pôvodnom tvare aj po rekonštrukcii cintorína, ktorá sa vykonala v rokoch 2014-2018. V Košiciach boli tri symbolické hroby tureckých vojakov. Ojedinelé hroby boli v Ružomberku, Levoči, Oponiciach, Martine a v Trenčianskej Teplej. Vojak pochovaný v Trenčianskej Teplej zomrel počas transportu, jeho hrob sa nachádzal v lesíku Háj pod mohylou skál.
Asi od polovice prvej dekády 21. storočia sa datuje úsilie tureckej strany o vybudovanie dôstojného spoločného cintorína tureckých vojakov na Slovensku. Spočiatku sa spájalo s vojenským cintorínom v Nitre, ale keď sa nepodarilo zosúladiť predstavy tureckej strany a miestnej samosprávy, Turci sa rozhodli pre Bratislavu. S výstavbou cintorína vo Vrakuni sa započalo v roku 2019. Jeho koncept a architektúru navrhla turecká strana. Na otvorení cintorína 7. októbra 2020 sa zúčastnili ministri zahraničných vecí Turecka a Slovenska.
Nevieme do akej miery sa realizovali zamýšľané exhumácie obsahu hrobových miest a ich prevoz na nový cintorín. Hroby vojakov v Trenčíne a Nitre zostali zachované. Cintorín tureckých vojakov vo Vrakuni so symbolickým hrobom pre každého tureckého vojaka pochovaného na Slovensku je z toho pohľadu hlavne vojenským pamätníkom. Podľa sprievodnej tabule ústredného obelisku je venovaný všetkým tureckým vojakom, ktorí padli v Haliči.