Anton Bernolák (1762 - 1813), Lenardova

Anton Bernolák po vysvätení za rímsko-katolíckeho kňaza v roku 1787 nastúpil na kaplánske miesto v Čeklísi (Bernolákove). V roku 1791 ho menovali tajomníkom trnavského arcibiskupstva. Od roku 1797 do smrti bol farárom v Nových Zámkoch. Ako študent teológie na Generálnom seminári v Bratislave (1784-1787) a následne v Čeklísi sa venoval jazykovede a vydal knižne kodifikačné pravidlá prvej spisovnej slovenčiny. V roku 1789 bola študentmi seminára založená spoločnosť Societas slavica pre vydávanie kníh v bernolákovskej slovenčine, ale po prechode seminára pod gesciu arcibiskupstva nasledujúci rok zanikla. Bernolák z pozície tajomníka na trnavskom arcibiskupstve obnovil spoločnosť pod svojim vedením v roku 1792 pod názvom Slovenské učené tovarišstvo, ktoré vydávalo slovenské knihy asi do konca roka 1800. Prvým dielom, vydaným podľa zásad bernolákovčiny, bola Dúwerná zmlúwa od Juraja Fándlyho.
Bernolák zostavil veľký Slovník slovenský, česko-latinsko-nemecko-maďarský, ktorý bol vydaný až po jeho smrti.
Anton Bernolák má asi or roka 2005 odhalený pomník v podobe bronzovej busty od sochára Stanislava Mikuša na kamennej stéle v bratislavskej Petržalke na Lenardovej ulici.

 

Mária Vyvíjalová: Bratislavský Generálny seminár a jeho význam pre slovenské národné hnutie, in: Slovenské učené tovarišstvo 1792 - 1992, Trnava 1993, str. 19-40;
Eva Fordinálová: Bernolák (pôv. Brnolák), Anton, in: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, str. 101-103