Johann Wolfgang Kempelen sa narodil v Bratislave, kde prežil väčšinu života, zomrel vo Viedni. Na dvore Márie Terézie sa ako prizvaný odborník zúčastnil prezentácie aického stroja, po ktorej prehlásil, že sám zostrojí lepší. Svoj šachový stroj zostrojil okolo roku 1770. Predvádzal ho vo svojom bratislavskom byte a keď sa a stal populárnou atrakciou, neskôr aj na predstaveniach v Európe. Stroj mal v spodnej časti veľkú skriňu s pružinovým mechanizmom, nad ňou bola polpostava v tvare Turka, ktorá vykonávala pohyby rukami, posúvala figúrkami na šachovnici a nesúhlasným pohybom hlavou vedela signalizovať zmätočný ťah protihráča. Stroj si vyžadoval asistenciu obsluhy, ktorá musela vždy asi po dvanástom ťahu natiahnuť pružinový mechanizmus. A vyžadoval si aj asistenciu v skrini ukrytého zdatného šachistu, ktorého prítomnosť Kempelen síce tajil, ale podľa okolností niekedy prezradil, že šachový a je iluzionistický trik. Kempelen svoj šachový stroj predviedol aj cisárovi Jozefovi II., na začiatku 90. rokoch 19. storočia ho predal pruskému kráľovi Fridrichovi II. Proti stroju si údajne zahral aj cisár Napoleon. Stroj sa postupne dostal do ďalších rúk, bol predvádzaný v Európe a v 19. storočí v USA, kde nakoniec zhorel pri požiari ako exponát múzea vo Philadelphii.
V záhrade Vodárenského múzea bola 19. decembra 2017 odhalená bronzová socha J. W. Kempelena v životnej veľkosti. Iniciátorom Kempelenovej sochy bolo občianske združenie FABRIKart. Jej autorom bol sochár Róbert Czingel, postavu stvárnil v hlbokom zamyslení nad šachovými figúrkami. Bronzová krusta sochy váži asi 140 kg.

 

Ján Tibenský: Wolfgang Kempelen, in: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 1, Bratislava 1986, str. 370-377;
Kempelen sa vrátil do Bratislavy, 19. 12. 2017, in: bvsas.sk

Obetiam štrajku - 1919, Slávičie údolie
Obetiam 2. svetovej vojny, Park SNP
Ján Škapík - Martin Jursa, Slávičie údolie
Kodifikácia rusínskeho jazyka, Botanická 25
Padlým v 1. svetovej vojne, Slávičie údolie
Padlým protifašistickým bojovníkom, Molecova 2
Obetiam havárie vrtuľníka, Sitina
Miroslav Frehár (1926 - 2005), Mokrohájska 3
Mikuláš Kopernik (1473 - 1543), Mlynská dolina
Jur Hronec (1881 - 1959), Mlynská dolina
Fraňo Kráľ (1903 - 1955), Tilgnerova
Bojovníkom proti fašizmu, Slávičie údolie

Kamerové systémy