SNP a antifašisti

 Gábor Steiner (1887 – 1942), ilegálny pracovník KSS, zahynul v koncentračnom tábore v Buchenwalde v roku 1942. Na Steinerovej ulici (dnes Krížna) mu 11. decembra 1960 odhalili pamätnú tabuľu z červeného mramoru s bronzovým portrétnym reliéfom od akademického sochára Františka Draškoviča. Dnes sa tu nenachádza.

 Štefan Szabó (1909 – 1945), ilegálny pracovník KSS, zahynul pri Melku pri nálete na transport väzňov. Na Szabóovej ulici (dnes Blumentálska) mu odhalili 12. decembra 1960 pamätnú tabuľu z bieleho mramoru s bronzovým portrétnym reliéfom od akademického sochára L. Resslera. Dnes sa tu nenachádza.

 

Vyšetrovňa antifašistov. Počas 2. svetovej vojny mal POHG svoju policajnú vyšetrovňu zriadenú na Vlčkovej ulici č. 35. Túto skutočnosť na fasáde domu pripomínala pamätná tabuľa od sochára J. Jankoviča. Pamätnú tabuľu odhalili 20. septembra 1964. Dnes sa tu už nenachádza.

 

Alexander Markuš (1913 - 1945), stredoškolský profesor, politický komisár partizánskych skupín zahynul po nálete na transport väzňov do Melku a Mauthausenu. Mal pamätnú tabuľu na budove na Mariánskej ulici oproti ústiu Heydukovej ulice. Pri odhalení v roku 1954 zároveň Mariánsku ulicu premenovali na Markušovu ulicu. Pamätná tabuľa sa tu dnes nenachádza.

 

Pamätná tabuľa Alexandra Markuša

Napísal: Ján Vyhnánek,  www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 4.9.1959

Príležitosť: 15. výročie SNP a premenovanie školy na Gymnázium Alexandra Markuša

Autor: Ľudovít Mack

Lokalizácia: Grösslingová 18 – gymnázium

 

Popis: na budove školy (1906-1908, Ödön Lechner) bola pri príležitosti 15. výročia SNP a premenovania školy na Gymnázium Alexandra Markuša (GAMČA) odhalená pamätná tabuľa tomuto pedagógovi a protifašistickému bojovníkovi. V hornej časti mramorovej plakety bol situovaný výrok Klementa Gottwalda ako motto: „Slovenský ľud dokázal svoj jasný pokrokový a demokratický postoj vo svojom slávnom povstaní“. Pod ním sa nachádzal samotný text tabule: „Škola Alexandra Markuša, člena KSČ, ilegálneho pracovníka, veliteľa partizánskych skupín v Malých Karpatoch, ktorý tu maturoval v roku 1931“. Naspodku bol lokalizovaný dátum odhalenia tabule (4. IX.1959) a reliéf lipovej ratolesti a kosáka s kladivom.

MOTTO: SLOVENSKÝ ĽUD DOKÁZAL SVOJ JASNÝ POKROKOVÝ A DEMOKRATICKÝ POSTOJ VO SVOJOM SLÁVNOM POVSTANÍ. KL. GOTTWALD

ŠKOLA ALEXANDRA MARKUŠA ČLENA KSČ, ILEGÁLNEHO PRACOVNÍKA, VELITEĽA PARTIZÁNSKYCH SKUPÍN V MALÝCH KARPATOCH, KTORÝ TU MATUROVAL V ROKU 1931.
4. IV. 1959.

 

Stav: po roku 1989 bola tabuľa odstránená

 

MÁLEK, V. – ORLOVSKÝ, D.: Potulky po Bratislave. Bratislava: Obzor, 1965, s. 82 a 84.

 

Obetiam koncentračného tábora v Petržalke. Pamätná tabuľa z mramoru na pamiatku 896 väzňov, ktorí prišli o život v petržalskom koncentračnom tábore bola odhalená v roku 1955 na petržalskom kine Iskra na Zväzáckej ulici. Budova bola asanovaná a tabuľa sa stratila a je nezvestná.

Pozn.: Na tabuli boli stvárnené dva prekrížené samopaly s hviezdou a prisahajúca dlaň a medzi týmito dvomi symbolmi bol nápis:

1945 1955 Na večnú pamäť 896 obetiam fašizmu zavraždeným v koncentračnom tábore v Petržalke. Česť ich pamiatke.

 

 

Eugen Guderna (1921 – 1944), organizátor revolučnej mládežníckej organizácie v Bratislave a protifašistický bojovník, o život prišiel v Mauthausene, má v Bratislave pomník na Nevädzovej ulici. Na dnes asanovanej budove na Štefánikovej ulici mu 5. septembra 1964 odhalili pamätnú tabuľu s reliéfnym portrétom, ktorej autorom bol akademický sochár Rudolf Horňák. 

Pozn.: Na tabuli bol nápis:

V TOMTO DOME BÝVAL EUGEN GUDERNA, SPOLUZAKLADATEĽ ILEGÁLNEJ REVOLUČNEJ MLÁDEŽNÍCKEJ ORGANIZÁCIE V BRATISLAVE. BOL UMUČENÝ V KONCENTRAČNOM TÁBORE V MAUTHAUSENE.

 

Jozef Žabka († 1945), myjavský partizán, padol za našu slobodu. Na nádvorí podniku Tesla na Račianskej ulici mal na fasáde budovy odhalenú pamätnú tabuľu, ktorá vznikla už v roku 1948 alebo 1949. Budova bola asanovaná.

 

Karol Šmidke (1897 – 1952) bol komunistický funkcionár aktívny v protifašistickom odboji. Pamätnú tabuľu mu na budove na nádvorí závodu Tesla na Ul. Februárového víťazstva (dnes Račianska) odhalili 20. januára 1967. Budova bola asanovaná. Autorom pamätnej tabule bol sochár Ján Miklánek. Bol na nej reliéf profilu tváre K. Šmidkeho a nápis (KOMUNISTA - BOJOVNÍK KAROL ŠMIDKE V R. 1950-52 RIADITEĽ N. P. TESLA BRATISLAVA --- PRE ŽIVOT MYŠLIENOK TVOJHO ŽITIA SNÁR...).

Použitá literatúra: (-ža): Úcta človekovi - komunistovi. V Tesle slávnostne odhalili pamätnú tabuľu Karolovi Šmidkemu, in: Večerník 20. 1. 1967, str. 1

 

Róbert Štirba bol popravený za účasť v SNP. Pamätnú tabuľu od akademického sochára L. Majerského mal odhalenú na rodnom dome na Sklenárskej ulici č. 760. Veľká časť ulice bola neskôr asanovaná, pamätná tabuľa sa na zvyšnej časti ulice nenachádza.

 

Ján Osoha (1901 - 1945), člen KSS, zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen. Na dome na Údolnej 531 mal v roku 1965 odhalenú pamätnú tabuľu od akademického sochára Pavla Chrťana.

 

František Tibenský (1905 - 1944). Vo Vajnoroch na Ul. Pri starom letisku mu 11. mája 1969 odhalili pamätnú tabuľu od akademického sochára Tibora Kaveckého. Dnes sa tam pamätná tabuľa nenachádza.

 

Ilegálna činnosť KSS za Slovenského štátu. Pomník ilegálnej činnosti KSS bol umiestnený pred pamätným domčekom na Líščích Nivách (Priekopách), v ktorom až do apríla 1942 komunisti skrývali zbrane, tlačili Hlas Ľudu a letáky, organizovala sa tu partizánska skupina Janka Kráľa. Bol to bronzový reliéf predstavujúci členov KSS pri rozmnožovaní ilegálnej tlače. Bol umiestnený na veľkej stéle z pieskovca a odhalili ho roku 1959. Jeho autormi boli akademický sochár Valér Vavro a architekt E. Schiller. Samotný domček bol adaptovaný ako múzeum ilegálnej činnosti KSS v roku 1959 a bola na ňom pamätná tabuľa. Domček bol pri výstavbe na Líščich Nivách asanovaný a pomník sa tu nenachádza.

 

Typografom tlačiarne Andrej, Jesenského ul. č. 12. Počas 2. svetovej vojny sa v tlačiarni Andrej zorganizovala ilegálna skupina komunistických zamestnancov, ktorí za pomoci aj ďalších nekomunistických pracovníkov tlačili a rozmnožovali ilegálne noviny Kladivo a Hlas Ľudu. Prvá skupina typografov bola zaistená 22. mája 1942 a po takmer ročnom väzení boli odsúdení na niekoľkoročné tresty väzenia. Ďalších typografov zadržali počas roku 1943. Z dôvodu chýbajúcich zamestnancov v tomto odbore boli typografi z prvej skupiny prepustení. Zadržaní odbojári, ktorým sa nepodarilo dostať na slobodu pred začiatkom februára 1945, boli v niektorých transportoch odvezení do koncentračného tábora v Mauthausene. Z typografov v ňom zahynuli Anton Kadnár, Štefan Gálik, Andrej Sadloň.... Na pamätnej tabuli, ktorá bola umiestnená vo vstupnej hale budovy (pôv. Andrej účastinárska spoločnosť, od r. 1950 Tlačiarenské závody Pravda) bol menoslov padlých zamestnancov tlačiarne.  

Použitá literatúra: Ján Gálik: Odboj a oslobodenie Myjavy, 1994, str. 148, 149; Vladimír Hančin: Pomníky, pamätné tabule, budovy a pamätné miesta viažúce sa k robotníckemu hnutiu, revolučným tradíciám, činnosti a bojom KSČ v Bratislave - II. časť, bulletin Bratislavskej informačnej služby, február 1971, str. 5

 

QR Code

epocha: Pamätníky

Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave