Ostatné

Don Bosco (1815 - 1888). V roku 1924 prišli saleziáni na Slovensko a v rokoch 1932 až 1933 si postavili priestrannú kaplnku a ústav v Bratislave na Miletičovej ulici. Nad saleziánskou budovou sa týčilo asi 3 metre veľké vápencové súsošie Don Bosca od sochára Alojza Rigeleho, ktorý ho vytesal za necelý mesiac. Jeho dielo posvätil biskup Pavel Jantausch 10. júna 1934 na záver slávností, konaných po celom svete pri príležitosti svätorečenia Don Bosca (3. apríl 1934). 

Súsošie bolo odstránené v roku 1956 popri iných prestavbách areálu.

 

Obetiam slovenského národa. Pamätník obetiam slovenského národa postavili na hrade Devín na prelome rokov 1997 a 1998. Dalo ho postaviť Ministerstvo kultúry SR na čele s Ivanom Hudecom ale bez súhlasu mesta Bratislavy, ktoré sa k pamätníku postavilo negatívne. Na prelome rokov 1999 a 2000 ho odstránil Paming - Mestský investor pamiatkovej obnovy. Autormi pamätníka bol akademický sochár Alexander Vika a architekt Dušan Kuzma. Kamenný pamätník bol v tvare srdca vo zvierajúcich rukách. Na srdci bol stvárnený slovenský štátny znak.

(Použitá literatúra: Gabriela Kiliánová: Identita a pamäť - Devín ako pamätné miesto, Bratislava, 2005)

 

M. R. Štefánik (1880 - 1919). Počas obrodeneckého roku 1968 v Devínskej Novej Vsi pôsobil mládežnícky spolok RAF (názov si odvodili od Royal Air Force), ktorý na križovatke ulíc Novoveská a Na Grbe postavil menší pomník M. R. Štefánikovi pozostávajúci z kamennej tabule umiestnenej na dvoch nosníkoch s rôznou výškou. V nasledujúcom normalizačnom období pomník bol odstránený.

(Použitá literatúra: Viliam Pokorný a kol.: Devínska Nová Ves. Vlastivedná monografia, Bratislava, 1995)

 

 

M. R. Štefánik. Sochu M. R. Štefánika v leteckej kombinéze osadili v Bratislave roku 1938 na mieste bývalého súsošia Márie Terézie. Sochu za chrbtom dotváral asi 27 m vysoký pylón s levom. Autorom bronzových skulptúr Štefánika a leva bol český sochár Bohumil Kafka. Podľa pôvodnejšieho zámeru však mali byť v pozadí Štefánikovej sochy až 4 levy s pylónmi. V tom čase bol Hitler už pánom Rakúska, leva otočili smerom na východ. Asi v tom mal byť nejaký význam. Nejedná sa o heraldického českého leva. Jednochvostý lev nad Štefánikom mal byť symbolom čsl. légií, ktoré Štefánik pomáhal zakladať. Po obsadení Petržalky Nemeckom Hitler pri Dunaji údajne predniesol už slávnu vetu: ,,Die Katze muss weg". V roku 1939 leva z pylónu demontovali. V roku 1944 sa demontoval aj pylón. V 50. rokoch 20. storočia dal nový režim sochu Štefánika odstrániť a neskôr asi aj roztaviť.

 

Kafkovho leva z pomníka M. R. Štefánika odložili slovenskí vojaci na Devíne, kde prečkal čas zabudnutia až do doby, keď ho na vysokom pylóne ako symbol čsl. štátnosti znovu odhalili na Vajanského nábreží pred budovou SNM 28. októbra 1988. Z pôvodného Kafkovho leva sa však už nezachovali všetky časti. Tie dotvoril vedúci katedry reštaurovania na VŠ výtvarných umení Jozef Porubovič. Pamätník doplnila pamätná tabuľa na samostatnom podstavci venovaná vzniku ČSR. Leva z pylónu zložili 23. februára 2009 so zámerom, aby dotvoril novopripravovaný Štefánikov pamätník. Z tohoto pomníka čsl. štátnosti sa potom zachovala len masívna bronzová tabuľa, ktorá sa stala súčasťou nového pomníka s T. G. Masarykom.

 

Joseph Haydn (1732 – 1809) bol rakúsky hudobný skladateľ. V Španielskej sieni Grassalkovichovho paláca vickrát dirigentsky vystupoval. Počas medzinárodnej konferencie o jeho osobe v roku 1959 mu odhalili bronzovú pamätnú tabuľu na západnú stenu Grassalkovichovho paláca. Autorom bol akademický sochár Jozef Kostka. Pamätná tabuľa sa skladala z dvoch častí. Pripomínala účinkovanie skladateľa v paláci a zobrazovala aj jeho podpis. V roku 1982 sa reštaurovala. Dnes sa na paláci nenachádza.

 

Jiří Brdlík (1883 - 1965), zakladateľ detského lekárstva na Slovensku, mal v roku 1972 odhalenú pamätnú tabuľu na Detskej fakultnej nemocnici zo strany Cintorínskej ulice. Jej autorom bol akademický sochár Andrej Peter.

 

Mikuláš Moyzes (1872 - 1944) mal 19. októbra 1972 odhalený pomník s bronzovou bustou v Sade Janka Kráľa v Petržalke. Jej autorom bol sochár Karol Lacko. Busta bola odcudzená v roku 1989, neskôr bol poškodený aj masívny päťtonový podstavec pomníka, ktorý po roku 2001 potom uložili do depozitu Pamingu v Čiernom lese. V roku 2014 bol pomník po renovácii znovu odhalený na Nábreží arm. gen. Ludvíka Svobodu.

 

Michal Šeliga (1881 - 1945), profesor a lekár, viedol 1. gynekologicko – pôrodnícku kliniku na Zochovej ulici. Vo vestibule kliniky LFUK a Fakultnej nemocnice mu odhalili 27. októbra 1997 pamätnú tabuľu. Budova nemocničným účelom už neslúži. V súčasnosti je opustená.

 

Janko Alexy (1894 - 1970), maliar a spisovateľ, mal 25. januára 1972 odhalenú pamätnú tabuľu s bustou na dome na Hlbokej ceste 5, kde dlho žil. Autorom busty bol akademický sochár Jozef Horník.

 

Busta s pamätnou tabuľou Janka Alexyho

Napísal: Ján Vyhnánek, www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 23.9.1985

Príležitosť: 15. výročie úmrtia Janka Alexyho

Autor: akad. soch. František Draškovič (busta), akad. sochár Vojtech Remeň a Ing. arch. Ferdinand Milučký (pamätná tabuľa)

Lokalizácia: Zámocká ulica 2 – pod arkádami hradného nádvoria

 

Popis: pamätnú tabuľu, ktorá pripomínala umelcove zásluhy o záchranu a pamiatkovú obnovu Bratislavského hradu, odhalil predseda vlády SSR Peter Colotka v prítomnosti podpredsedov SNR Jána Gregora a Anny Kretovej, prvého podpredsedu vlády SSR Júliusa Hanusa a ďalších hostí. V prejave člen Predsedníctva SNR zaslúžilý umelec Ján Solovič zdôraznil, že „dávny svedok slovenskej národnej minulosti, Bratislavský hrad, tak, ako ho dnes poznáme, vyrástol doslova z rozvalín minulých storočí len vďaka veľkorysej politike nášho socialistického štátu, ktorý pod vedením KSČ vynakladal a stále zabezpečuje veľké prostriedky na ochranu národných pamiatok.“

 

Stav: po poslednej rekonštrukcii Hradu tabuľa nebola vrátená na pôvodné miesto

 

Pravda, 1985, č. 225, s. 2.

Pozn.: Foto pamätnej tabule z hradu si môžete pozrieť na: sk.vikipedia.org

 

Peter Jilemnický (1901 – 1949), spisovateľ, mal umiestnenú pamätnú tabuľu s portrétnym reliéfom v budove Univerzitnej knižnice. Jej autorom bol sochár Rudolf Pribiš. Neviem, či táto pamätná tabuľa sa tam ešte nachádza.

 

Franz Xaver Messerschmidt (1736 - 1783), sochár, mal umiestnenú pamätnú tabuľu z bronzu na dome v Zuckermandli, v ktorom žil. Autorom tabule (je na nej nesprávny dátum narodenia) bol sochár Ľudovít Mack v 40. rokoch 20. stor. Dom bol neskôr asanovaný a tabuľa je majetkom mestského múzea.

 

Obetiam komunizmu a fašizmu bol po Nežnej revolúcii na Nám. Slobody odhalený pamätník z kovovej konštrukcie, drôtov a neforemnej plastiky v hornej časti. Koncom roku 2006 ešte stál na svojom mieste. Neskôr ho zvalili vandali a pamätník už nebol obnovený, pravdepodobne bol osadený bez povolení.

 

Sochu Andreja Hlinku (1864 - 1938) pre slovenský snem vytvoril Fraňo Štefunko zo zvyškov kararského mramoru z bývalej sochy Márie Terézie. V roku 1940 bola umiestnená v rokovacej sále snemu na Župnom námestí. V roku 1945 ju odtiaľ odstránili, pretože už krátko po ukončení druhej svetovej vojny boli na Slovensku vo veľkom odstraňované pamiatky na A. Hlinku. Sochu pravdepodobne pred zničením v ďalšom období zachránil sochár a reštaurátor Ján Rybárik, ktorý ju zakopal vo svojej záhrade. Po zmene režimu ju zreštauroval a od roku 1994 je súčasťou Hlinkovho mauzólea v Ružomberku.

Použitá literatúra: Róbert Letz: Andrej Hlinka vo svetle dokumentov, Bratislava 2014, str. 326

 

Pamätná tabuľa Andrejovi Hlinkovi (1864 - 1938) bola odhalená na priečelí bratislavskej Tatrabanky 5. júna 1943. Jej autorom bol sochár Andrej Kováčik. Pod bronzovým reliéfom s Hlinkovou podobizňou bol nápis ANDREJ HLINKA VEČNÝ VODCA SLOVENSKÉHO NÁRODA 1864-1938. Odstránili ju v roku 1945.

Použitá literatúra: Róbert Letz: Andrej Hlinka vo svetle dokumentov, Bratislava 2014, str. 327

 

 

QR Code

epocha: Pamätníky

Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave