Červená armáda

Iľja Danilovič Dibrova (1891- 1944), dôstojník ČA, bol organizátorom partizánskeho odboja na Slovensku. Zahynul na hrebeni Bielych Karpát. Na Dibrovovom námestí (dnes Františkánske) mu odhalili v roku 1961 pamätnú tabuľu s portrétnym reliéfom. Autorom tabule z červeného mramoru bol akademický sochár Stanislav Hlobil. V roku 1990 bola uložená do depozitu Galérie mesta Bratislavy.

V roku 1995 oslovil primátor Starej Turej J. Kišš bratislavského primátora P. Kresánka listom, kde vyslovil záujem Starej Turej o túto pamätnú tabuľu. Až 150 kg vážiaca tabuľa bola v tomto čase už rozlomená na tri kusy a bola prevezená do Starej Turej. Odhalili ju tam 25. augusta 1996 na už existujúcom betónovom podstavci.

Marcel Gažík: Pamätná tabuľa I. D. Dibrova, in: Staroturanský spravodajca 10/1996, str. 10

Pozn.: Na tabuli bol nápis: 

NA PAMÄŤ UDATNÉHO PARTIZÁNSKEHO VELITEĽA PLUKOVNÍKA IĽJU DANILOVIČA DIBROVU VELITEĽA II. STALINOVEJ PARTIZÁNSKEJ BRIGÁDY V BIELYCH KARPATOCH. PADOL ZA NAŠU SLOBODU 13. X. 1944 POD JAVORINOU.

 

 

 

Alexej Gavrilovič Jemeľjanov, veliteľ partizánskej skupiny Pugačov, padol v bojoch počas SNP. Pamätnú tabuľu mu odhalili v roku 1971 na bočnej fasáde hlavnej pošty zo strany Uršulínskej ulice. Dnes sa tu pamätná tabuľa nenachádza.

Pozn.: Na tabuli bol nápis: 

NA PAMIATKU ALEXEJOVI GAVRILOVIČOVI JEMEĽJANOVI VELITEĽOVI PARTIZÁNSKEJ SKUPINY PUGAČOV KTORÝ PADOL V BOJI PROTI FAŠIZMU V SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ.

 

Rodion Jakovlevič Malinovskij (1898 – 1967), sovietsky maršál, bol veliteľom vojsk, ktoré 4. apríla 1945 oslobodili Bratislavu. V roku 1975 mu na fasáde domu na Malinovského 58 (dnes Šancová) odhalili mramorovú pamätnú tabuľu s bronzovým portrétnym reliéfom. Jej autorom bol akademický sochár Jozef Pospíšil za architektonickej spolupráce Miloša Gašparca. Pamätná tabuľa sa tu dnes nenachádza.

Pozn.: Na tabuli bol nápis: 

NA PAMIATKU MARŠÁLA SOVIETSKEHO ZVÄZU RODIONA JAKOVLEVIČA MALINOVSKÉHO VELITEĽA VOJSK II. UKRAJINSKÉHO FRONTU, KTORÉ 4. IV. 1945 OSLOBODILI BRATISLAVU.

 

Pamätná tabuľa oslobodenia Bratislavy

Napísal: Ján Vyhnánek,  www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 4.4.1953

Príležitosť: 8. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou

Autor: akad. soch. Tibor Kavecký

Lokalizácia: Hlavné námestie 1 – Stará radnica

 

Popis: pri príležitosti premenovania námestia a 8. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou bola na fasáde Starej radnice odhalená obdĺžniková pamätná tabuľa z červeného mramoru s rytým textom:

 

Dňa 4. apríla 1945 oslobodila hrdinská Sovietska armáda naše mesto, čím umožnila nášmu pracujúcemu ľudu nastúpiť cestu k budovaniu novej krajšej Bratislavy. Naši pracujúci s láskou a vďakou spomínajú na hrdinov, ktorí nás oslobodili od fašistickej poroby. Na znak vďaky hrdinským červenoarmejcom – osloboditeľom rozhodla Rada ÚNV v Bratislave dňa 2. marca 1953 pomenovať toto námestie Námestím 4. apríla.

 

Stav: po roku 1989 bolo dostalo námestie pôvodný názov (Hlavné) a tabuľa bola odstránená.

 

BEHÚŇ, Š. – HARŤANSKÝ, F.: Zborník pamätníkov k udalostiam z II. svetovej vojny na území mesta Bratislavy. Bratislava: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, 2004, s. 23.

ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975, s. 27 a 40.

HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 74.

HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 50.

MÁLEK, V. – ORLOVSKÝ, D.: Potulky po Bratislave. Bratislava: Obzor, 1965, s. 30.

VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 116.

VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 88.

 

Oslobodenie Petržalky Červenou armádou. Mramorovú pamätnú tabuľu venovanú oslobodeniu Petržalky Červenou armádou venoval národný výbor a bola odhalená 4. apríla 1946 na budove školy v Petržalke na Zadunajskej ulici. Bezprostredne po oslobodení budova poslúžila ako poľný lazaret vojakom ČA. Škola bola asanovaná, pamätná tabuľa sa stratila a dnes je nezvestná.

 

Pamätník oslobodenia Rače (Vychádzajúce slnko)

Napísal: Ján Vyhnánek, www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 17.9.1966

Autor: akad. soch. Pavol Chrťan, Ing. arch. Miloš Gašparec

Lokalizácia: Detvianska ulica – park

 

Popis: v blízkosti pomníka padlým v I. a II. svetovej vojne bol odhalený pamätník, tvorený žulovým podstavcom s textom „4.4.1945“, na ktorom bola umiestnená plastika z duralumínia, znázorňujúca Slnko slobody. Na jeho mieste stál predtým menší pomník, postavený obyvateľmi Rače ako pamiatka na poľný cintorín Sovietskej armády.

 

Stav: v roku 1998 pri príležitosti 150. výročia meruôsmych rokov 1848-1849 uskutočnili celkovú rekonštrukciu parku, pri ktorej pomník oslobodenia odstránili

 

ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975, s. 27.

HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 34.

HAVLOVIČ, Ľ.: Rača: z dejín a pamiatok obce. Bratislava: FB, 2002, s. 57.

HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 79.

VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 107-108, 115.

VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 85.

 

Pilótový most cez Dunaj postavili ženijné jednotky Červenej armády v apríli 1945 a 28. apríla ho uvoľnili do užívania pre verejnosť. V roku 1960 odhalili na miestach vstupov na most na Rázusovom nábreží na kamennom zábradlí a v Petržalke na Tyršovom nábreží na granitovom podstavci rovnaké pamätné bronzové tabule od akademickej sochárky Edity Maxonovej Čiernikovej. Dnes sa tabuľa na ľavom brehu Dunaja nenachádza a na petržalskej strane je len podstavec, tabuľu rozbili vandali alebo zberači kovov.

Pozn.: Na tabuliach bol nápis: 

V TÝCHTO MIESTACH VYBUDOVALI ŽENIJNÉ JEDNOTKY SLÁVNEJ SOVIETSKEJ ARMÁDY PRVÝ PILÓTOVÝ MOST. 28. APRÍLA R. 1945 HO ODOVZDALI DO POUŽÍVANIA VEREJNOSTI.

 

 

Pamätná tabuľa sovietskej frontovej transfúznej stanice

Napísal: Ján Vyhnánek,  www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 3.4.1960

Príležitosť: 15. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou

Autor: akad. soch. Rudolf Horňák

Lokalizácia: Šulekova 20 – nemocnica

 

Popis: pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta bola na fasáde nemocnice odhalená bronzová pamätná tabuľa s reliéfom občanov, prichádzajúcich darovať krv raneným sovietskym vojakom, keďže v roku 1945 sa tu nachádzala transfúzna stanica sovietskej poľnej nemocnice.

Pozn.: Na tabuli bol nápis: 

V TEJTO BUDOVE BOLA V R. 1945 SOVIETSKA FRONTOVÁ TRANSFÚZNA STANICA, DO KTOREJ DENNE PRICHÁDZALI STOVKY BRATISLAVSKÝCH ObčANOV ABY DALI SVOJU KRV PRE ZÁCHRANU ŤAŽKO RANENÝCH SOVIETSKYCH HRDINOV.

 

Stav: odstránená pri prestavbe budovy

 

ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975. s. 28.

HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 103.

HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 287.

VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 102 a 119.

VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 89.

 

Pamätná tabuľa veliteľstva Sovietskej armády

Napísal: Ján Vyhnánek,  www.bratislavskerozky.sk

 

Dátum odhalenia: 3.4.1960

Príležitosť: 15. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou

Autor: akad. soch. Tibor Kavecký

Lokalizácia: Špitálska 39

 

Popis: na nároží dvojposchodovej budovy z roku 1900 bola pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta umiestnená textová tabuľa z červeného mramoru s reliéfom, deklarujúca, že v budove sídlilo v prvých dňoch po oslobodení vojenské veliteľstvo mesta. Jeho prvým veliteľom bol plk. Ťapkin. Pod textom sa nachádzala päťramenná hviezda a okrúhly reliéf hlavy sovietskeho vojaka.

Pozn.: Na tabuli bol nápis:

V tejto budove bola v apríli 1945 umiestnená prvá sovietska Komandatúra goroda

 

Stav: po roku 1989 odstránená

 

ČUNDERLÍK, A. – BLEYOVÁ, O.: Stretnutie s Bratislavou. Bratislava: SPN, 1975. s. 27.

HAPÁK, P. – KOČI, J.: Stručný sprievodca pamätnými miestami robotníckeho hnutia, KSČ a oslobodenia Sovietskou armádou v Bratislave. Bratislava: BIPS, 1980, s. 33.

HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990, s. 76.

MÁLEK, V. – ORLOVSKÝ, D.: Potulky po Bratislave. Bratislava: Obzor, 1965, s. 78.

VYČISLÍK, A.: Po stopách osloboditeľov Bratislavy. Bratislava: MDKO, 1978, s. 98 a 118-119.

VYČISLÍK, A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 92.

 

Most Červenej armády. Ustupujúci nemeckí vojaci vyhodili 2. apríla 1945 jediný bratislavský most cez Dunaj do povetria. Červená armáda vybudovala na jeho mieste most železnej konštrukcie za 5 a pol mesiaca. Most Červenej armády slávnostne otvorili 3. februára 1946, keď na jeho vstupoch boli zároveň umiestnené po dve pamätné tabule zo šedého mramoru. Vždy jedna s ruským a jedna zo slovenským textom. V roku 1977 boli pamätné tabule reštaurované.

Pozn.: Na tabuliach v slovenčine bol nápis: 

MOST BOL ZRÚTENÝ NEMECKÝMI FAŠISTAMI V ROKU 1945. OBNOVENÝ BOL NA ROZKAZ MARŠÁLA SOVIETSKEHO SVÄZU KONEVA TECHNICKÝMI JEDNOTKAMI ČERVENEJ ARMÁDY ZA SPOLUPRÁCE PRIEMYSELNÝCH PODNIKOV ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY. ZAČIATOK: SEPT. 1945. DOKONČENIE: JAN. 1946.

 

QR Code

epocha: Pamätníky

Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave